|
Nemáme testy na koronavírus, pretože sú chránené patentom. Kvôli ekonomickým záujmom sú tak ohrozené životy tisícok ľudí.
Po liberalizácii obchodu je nutná liberalizácia autorských práv. Duševné vlastníctvo, ktoré je spoločnosti oveľa prospešnejšie, nie je zákonom chránené, napríklad operačné postupy v medicíne.
Každý človek musí každodenne pracovať čo najlepšie, inak ho vyhodia. Každá firma, v ideálnom trhovom prostredí, musí tiež každodenne produkovať kvalitné výrobky a služby, inak príde o zákazníkov. Takto funguje ekonomika. Z donútenia. Rovnaký princíp musí fungovať aj u autorských práv. Ide predsa o prirodzený monopol. A ten musí byť regulovaný.
Zaujímavé je, že všetci zástancovia čistého trhu jedným dychom obhajujú koncept, ktorý trhovú súťaž brzdí a v nietorých prípadoch aj úplne eliminuje - autorské práva. Noam Chomsky to popisuje jasne : "V demokracii je životne dôležité pre majetné elity, aby vedeli ovplyvniť politické rozhodovanie más. Cez médiá a celú škálu inštitúcií určených na "výrobu súhlasu" voličov s ich riadením."
Podľa konceptu autorských práv by malo byť autorsky chránené každé písmeno, slovo, tvar, meno, každá vec, zvuk, nota, scenéria, ... Ale aj každé zdvihnutie telefónu, odfotogafovanie objektu, zapnutie televízneho prijímača, kliknutie na link na internete. Absurdné, však? Vážne to je, keď si predstavíme, že by sa autorské práva platili aj za každú medicínsku operáciu, použitie skalpela, RTG, odber krvi, krvný test, pichnutie injekcie, odmeranie teploty či tlaku, za každý detail pri vyšetrení. Všetko niekto vymyslel. Chránené sú však len niektoré.
Autorské práva sú majetok rovnako ako napríklad nehnuteľnosť. Zavedenie progresívnej majetkovej dane z autorských môže pomôcť naštartovať ekonomiku podobne ako kedysi v Japonsku a teraz v Číne. Nezanedbateľný je tiež príspevok do štátneho rozpočtu.
Výhody : Široká dostupnosť vynálezov, vedeckých poznatkov a postupov, ich rozsiahlejšie využitie vo výrobe, zlacnenie tovarov. Možný prísun nových investícií zo zahraničia využívajúcich myšlienky nechránené autorským právom.
Určenie výšky dane v tomto prípade sa môže javiť problematické. Každá krajina by mala mať register autorských práv, kde by si autori z celého sveta registrovali svoje diela v danej krajine aj s ich cenou. Tá by bola zároveň pokutou za zneužitie práva. Registrácia by mohla byť zdarma a trvala by rok. Predĺženie na ďalší rok by stálo symbolických 1-10 EUR. Ďalší rok už by sa išlo na 1% z hodnoty diela. Percento by sa každoročne zvyšovalo, možno geometrickým alebo ešte prudším radom. Tak by autori mohli svoje diela v prvých rokoch speňažiť a v ďalších rokoch už by výška poplatkov tlačila na ich využívanie. Skončením platenia dane sa ruší aj ochrana diela. V budúcnosti už nie je možné toto dielo znova autorsky chrániť.
Princípy progresívneho zdanenia by sa netýkali ochranných značiek.
Krátky formulár by obsahoval identifikáciu diela (druh, názov, kde a kým vydaný) a tiež autora, cenu, dátum. Údaje z formulára by sa automaticky spracovali a zaregistrovali a boli by pre každého dostupné v databáze.
Lepšie to vidieť na príklade. Firma vydá CD. Zaregistruje si ho, určí cenu, povedzme 100 000 000 EUR. Prvý rok je zdarma, druhý rok zaplatí daň v symbolickej výške napríklad 1 EUR. Pesničku z CD môžu hrať hociktoré rádiá alebo vydávať iné vydavateľstvá len za uvedených 100 000 000 EUR. Firma však môže predať vysielacie práva rádiám (všetkým alebo niektorým) za oveľa nižšiu sumu - napríklad, ako dnes, za pár centov. Tretí rok by už bola daň povedzme 1% z pôvodnej sumy, teda 1 000 000 EUR, atď. Firma zváži, či bude ďalej platiť daň alebo prestane chrániť dielo.
|